Peter Adamov - La vita é bella

Každý deň tu na zemi slnko nesvieti
Občas ho aj zakryje dáky mrak
Zdá sa, že sa ponárame do smetí
Stačí odhodiť jeden špak
Je to vážne
Máme vôkol celý kopec znamení
Kto však pohne tou priveľkou horou trápení?
Priveľa klúčov
Priveľa prázdnych slov
Priveľa bázne, priveľa omylov
Priveľa plotov je tu dneska vidieť stáť
Priveľa vízii si netreba na tento svet vôbec brať
Niekedy sa slnko opäť zjaví
Keď ho práve vôbec nečakáš
A celá ulica prenádherne žiari
A Ty ňou kráčaš a letíš a dúfaš
Je Ti krásne, zdá sa, že si našiel kľúče od dverí
A teraz hľadáš toho, komu sa s tým zdôveríš...
Priveľa krásy, priveľa vzácnych snov
Priveľa básní, priveľa príbehov
Priveľa piesní ešte musíš zaspievať,
Že napriek všetkému si na tento svet prišiel rád...
A keď vzduchom letí voňavé lístie
Zrazu to máš už v sebe viac než isté
Že je tu niekto, kto Ťa vždy chránil,
Aj keď si zatváral pred ním brány
Hore hlavu, život je krásny
Nenechaj si túto pravdu nikdy vziať...
Keď si čistý, túžiš po hriechu
A keď hrešíš, zas sa čistým túžiš stať
Keď si nízko, túžiš po výške
A keď si hore, zatúžiš po údolí
Stačí nájsť tú správnu mieru
A zrazu zistíš, že Ťa už nič nebolí