Anna Veselovská - Na ceste

Úú úúú Úú úúúú.

Počula som z neba pieseň znieť,
že ak mám s kým ujsť, nech ujdem hneď.
Ešte to stále v ušiach mám.

Bolo to zvláštne ako film,
nikto z nás to vôbec neriešil,
či bude búrka a či mráz.

Deň za dňom sa rýchlo minie
a dnes už všetko je iné,
keď samú seba nespoznám.

Sme na ceste zlej, heej,
sme na ceste zlej, heeej,
polnočný netopier kradne zopár slov z mojich pier.
Sme na ceste zlej, heej,
sme na ceste zlej, heeej.
Už nie je podstatné,
kto z nás dvoch stratil smer.

Sme na ceste zlej.

Úú úúú Úú úúúú.

Niečo vo mne vraví tak sa vráť.
dlhé dni a noci radšej skráť,
aj tak sama nevieš, čo chceš nájsť.

V diaľke vidím iba púšť, žiadny hlas nepríde z tých prázdných úst.
Rozpálené tiene už spadli z nás, z nás.

Deň za dňom sa rýchlo minie
a dnes už všetko je iné,
keď samú seba nespoznám.

Sme na ceste zlej, heej,
sme na ceste zlej, heeej.
Polnočný netopier kradne zopár slov z mojich pier.
Sme na ceste zlej, heej,
sme na ceste zlej, heeej.
Už nie je podstatné kto z nás dvoch stratil smer.

Ale aj tak mám chuť stále ďalej s tebou ísť.
Každý raz poblúdi, vždy dá sa zísť
z tejto cesty zlej, heeej.

Sme na ceste zlej, heej,
sme na ceste zlej, heej.
Polnočný netopier kradne zopár slov z mojich pier.
Sme na ceste zlej, heej,
sme na ceste zlej,
už nie je podstatné, kto z nás dvoch nájde smer,
z tejto cesty zlej.

Počula som z neba pieseň znieť.