Gilotina - Stratený syn

Vonku, sadá tma,
a ja ženiem koní záprah.
Čierna noc, plná zla,
desivých, temných nástrah!
Nohy už bolia, no ja stále kráčam ďalej,
viem, že má strach, srdce duše malej!

Les, strašidelný hrad,
vypadá v bleskoch búrky.
Cestu už nevidieť,
začínajú pravé muky!
Nohy už bolia, no ja stále kráčam ďalej,
viem, že má strach, srdce duše malej!

Vlk, túlajúci nocou,
hľadá svoje mláďa.
Nevie cestu domov,
to sa mladým občas stáva.
Nohy už bolia, no ja stále kráčam ďalej,
viem, že má strach, srdce duše malej!


Už iba mesačný svit,
uľaví môjmu strachu.
Ukáž mi mesačný svit,
kde je môj stratený syn!