Kaczynski - Rány stereotypu

Dávno som pochopil, že žijeme životy,
ktorých niesme nič viac, len vlastnìkmi.
To čo vidìme a cìtime je to jedinè čo nám nik neuprie.
Ak zostanù spomienky žije aj nádej.
Ako plynù dni stráca sa presvedčenie
a každou minùtou zabùdame na naše sny.
Ak neplatìme tùžbami, platìme strateným časom.
Každým ďalšìm kompromisom utápame sa v dave.
V masách rovnakých tvárì, bez pocitov, bez chuti a nádychov.
Ozveny bdelosti umlčali ticho.
Rany všednosti ukázali tvár.
Každým ďalšìm dňom učìme sa viac zabùdať
a skrývame sa v tieňoch prázdnych šedých más.
Zdá sa že vyšlo slnko. Ďalšie ráno...
Znova však nasádzame masky a s krokmi pochybných návykov,
nožom pod krkom a žiadnymi pocitmi môže začať nový deň.
Rovnaký ako včera, rovnaký ako dnes.